Premýšľali ste niekedy o tom, že by váš existujúci plot z dreva, kameňa, pletiva alebo iného materiálu mohla nahradiť príroda? Poradíme vám, v ktorých prípadoch neurobíte chybu a kedy je lepšie živým plotom prisúdiť inú úlohu.
Podľa záhradné architektov Kataríny Karasovej z ateliéru Avantgarden si najskôr máme ujasniť pojmy. “Existujú dva typy živých plotov, a to buď strihaný (tvarovaný) alebo voľne rastúce. Strihaný živý plot sľubuje výhody v podobe menšieho priestoru, ktorý potrebuje k svojej existencii, a často býva hustejšie. Naopak náročnejšie je na starostlivosť – musíte vysadiť vhodné rastliny v správnych spôn do optimálnej hĺbky, vyžaduje pravidelné tvarovanie a prípadné nahradenie uhynuté rastliny sa môže stať problematické – je to skrátka poznať. Tvarované živé ploty sú vzhľadovo formálne a tie ihličnaté dokonca v priebehu roka v podstate nemenné. A voľne rastúce? Vyžadujú viac priestoru, ale sú menej náročné na starostlivosť a prinášajú do záhrady vzdušnosť a pôvab prirodzeného habitusu kríkov, tiež viac kvitnú a tým aj plodí – čo je “len” krásne alebo tiež k jedlu, “vysvetľuje odborníčka.
Nahradiť bežný plot …
… plotom živým určite ide, ale nie všade. Aby vyzeral dobre, predsa len potrebuje určité miesto (šírka takého plotu je nepomerne väčšia, než plota z pletiva, dreva a podobne). A strihanej ploty sa vôbec nehodí používať na extrémne stanovište, kde je príliš sucho, alebo naopak moc mokro, dlhotrvajúce tieň … Ak ovšem túžite po živom plote na týchto miestach za každú cenu, je vhodnejšie voliť voľne rastúce.
A kde sa teda hodí ako náhrada bežného oplotenie? “Do predzáhradiek v mestách i na dedinách, tam, kde je vlastná záhrada bezpečnejšie oddelená skutočným plotom, ako to poznáme napríklad z Holandska, Anglicka. Tu stačí živé ploty väčšinou nižšie až úplne symbolické. Alebo si ho nechajte vysadiť do chatkových osád, k chalupám a statkom v riedko osídlených oblastiach, okolo sadov, golfových ihrísk a podobne. Podľa výšky a použitých rastlín sú potom len optickým oddelením a zábranou k priechodu, prípadne zastupujú skutočný plot. Napríklad dostatočne vysoký, husto vysadený, strihaný aj voľne rastúce tŕnistý plot z trniek, hloh, dráča alebo napríklad ruží je v podstate nepriechodný (ak nepočítame zajaca a menšie zver), “podotýka Kateřina Karasová.
Že ani jeden z uvedených príkladov nie je váš prípad? Nesmutněte, aj vy môžete použiť živé ploty pre predely záhrady, treba úžitkové od okrasné, k oddeleniu miesta pre hostí od rýdzo súkromného pozemku, hodí sa aj pre zakrytie nevzhľadných stavieb a výhľadov.
Vybrať si rastliny …
… pre strihanej ploty nie je až tak zložité, keď sa poradíte s odborníkom, čo sa najlepšie hodí práve na váš pozemok s ohľadom na prírodné podmienky, štýl vašej záhrady i životné zvyklosti rodiny. A čo všeobecne odporučí záhradná architektka? “Z listnatých zástupcov opadavých, a tých je najviac, najspoľahlivejšie a rýchlo rastú hrab, buk, vtáčí zob (i jeho poloopadavá forma Atrovirens), poľný a svíby (krvavá, biela). Ďalej tiež meruzalka horská, muchovník, hloh, dráče, machovky, arónia, skalníky (lesklý, Dielsův), drieň a iné. Z neopadavých sa často používa krušpán – rastie pomaly, ale je hustý a dlhoveký, hlohyňa (v zime nie je úplne pekná, môže namŕzať, čo sa však dá na jar ľahko odstrániť, vždy znovu bezproblémovo obrastie, tiež kvitne a plodí krásne bobule), vavrínovec patrí na bezpečnejšia stanovište. A ak sa vám páči dekoratívne listy cezmíny, mali by ste vedieť, že na naše prírodné podmienky je pomerne chúlostivá. Možno by nevadil menšie plot na chránenom stanovišti, ale rozhodne nie na veľkých plochách a otvorenom teréne. “Aby bola ponuka kompletná, vyberať sa ešte dá z ihličnanov. Napríklad tis, ktorý síce pomaly rastie, ale je veľmi dlhoveký, môžete ho zmladzovať a podľa odborníčky sú dokonca jeho plody (bez semien!) Jedlé, avšak zvyšok rastliny je prudko jedovatý.
Veľakrát ľudia vysádzajú tuje a otužilejšie cyprušteky (niektoré kultivary Lawsonová, hrachonosý), prípadne smrek. “Niekedy však mám pocit, akoby nič iné ako tuje a cyprušteky neexistovalo, tak hojne sa u nás používajú. Pritom v krajinách s dlhoročnou tradíciou výsadby živých plotov predstavujú len jednu z mnohých alternatív. Svoje miesto určite majú napríklad pri oddelení záhrady od ulíc a ciest so silným prevádzkou, inde však pôsobí príliš strnulo. Tomu sa dá trochu pomôcť odstrániť “přísadbou” niektorých vitálnych popínaviek – prerastú ihličnany a ešte je oživí (plamienok tangutský, pavinič päťpočetné). A keby vyrástli príliš vysoko, niekoľkých zastrihnutím je ľahko omladíme. Modravé kultivary cypruštekov sú ešte menej použiteľné, skoro v žiadnom mne známom prípade neharmonizujú so zvyškom záhrady, ladí len s tmavo zelenými rastlinami, rozhodne nie sa žlutolistými a červenolistými kultivary čohokoľvek! Ak sa vám napriek tomu páči, je dobré vedieť, že parádu vám budú potrebné vo tmavých, zastíněnějších miestach, ktoré chcete presvetliť,