Zarosené okná, zatuchnutý vzduch či tmavé škvrny v rohoch miestností. Nadmerná vlhkosť patrí medzi časté problémy v domácnostiach, najmä počas jesene a zimy. Mnohí ľudia pritom pravidelne vetrajú, no problém sa stále vracia. Príčina totiž nemusí byť iba v nedostatku čerstvého vzduchu.

Vlhkosť v byte ovplyvňuje viacero faktorov – od spôsobu vykurovania cez rozmiestnenie nábytku až po každodenné činnosti. Ak sa nepodarí odhaliť skutočný zdroj problému, ani časté otváranie okien nemusí priniesť očakávaný výsledok.

1. Nábytok prisunutý tesne k studenej stene

Jednou z menej nápadných príčin vzniku plesní môže byť nesprávne rozmiestnenie nábytku.

Veľké skrine, komody alebo sedačky umiestnené tesne pri obvodovej stene obmedzujú prúdenie vzduchu. Povrch steny za nábytkom tak môže zostať výrazne chladnejší než zvyšok miestnosti.

Ak sa na takomto mieste stretne vlhký vzduch so studeným povrchom, môže dochádzať ku kondenzácii vodnej pary.

Čo pomôže?

Medzi veľkým nábytkom a problematickou obvodovou stenou je vhodné ponechať niekoľkocentimetrovú medzeru. Pri opakovaných problémoch môže byť potrebný aj väčší odstup a kontrola tepelnej izolácie.

2. Sušenie bielizne v interiéri

Počas chladných mesiacov sa mnohé domácnosti spoliehajú na sušiaky umiestnené v obývačke, spálni alebo kúpeľni.

Mokrá bielizeň však postupne uvoľňuje do vzduchu značné množstvo vody. Pri väčšej dávke prania môže ísť aj o niekoľko litrov.

Ak sa vlhkosť z miestnosti priebežne neodvádza, môže sa začať zrážať na oknách, stenách a ďalších chladných povrchoch.

Ideálnym riešením je sušiť bielizeň v dobre vetranom priestore, prípadne využívať sušičku. Ak to nie je možné, pomôcť môže odvlhčovač vzduchu.

3. Nedostatočne vykurované miestnosti

Snaha ušetriť na vykurovaní môže niekedy problém s vlhkosťou ešte zhoršiť.

V chladnej miestnosti majú steny a okenné výplne nižšiu povrchovú teplotu. Vodná para sa preto môže ľahšie zrážať na miestach, kde teplota povrchu klesne pod rosný bod.

Rizikové bývajú najmä spálne, málo používané izby a miestnosti orientované na sever.

Dôležité je udržiavať primeranú a relatívne stabilnú teplotu. Samotné zvýšenie vykurovania však nenahrádza odstránenie zdroja nadmernej vlhkosti.

4. Vetranie, ktoré nie je dostatočne účinné

Nie každé vetranie má rovnaký účinok.

Okno otvorené na ventiláciu počas niekoľkých hodín nemusí byť v zime najvhodnejším riešením. Okolie okna a priľahlé konštrukcie sa môžu zbytočne ochladzovať.

Účinnejšie býva krátke, intenzívne vetranie dokorán otvorenými oknami, ideálne s vytvorením prievanu.

Dĺžka vetrania závisí od vonkajších podmienok, veľkosti miestnosti a množstva vlhkosti. Po varení, sprchovaní či sušení bielizne môže byť potrebné vetrať častejšie.

5. Tepelné mosty a stavebné nedostatky

Ak sa vlhkosť pravidelne objavuje na rovnakom mieste, problém nemusí súvisieť s každodennými návykmi domácnosti.

Príčinou môžu byť tepelné mosty – miesta, cez ktoré uniká viac tepla a kde je vnútorný povrch konštrukcie chladnejší.

Typickými problémovými oblasťami sú:

• rohy obvodových stien,
• okolie okien a balkónových dverí,
• napojenia stropov a stien,
• miesta za vstavanými skriňami,
• nedostatočne izolované časti budovy.

V niektorých prípadoch môže vlhkosť spôsobovať aj zatekanie, poškodená hydroizolácia alebo porucha vodovodného potrubia.

Takéto problémy samotné vetranie nevyrieši.

Aká vlhkosť je v domácnosti ideálna?

30–40 %

Suchší vzduch

40–60 %

Bežné odporúčané rozmedzie

60 % +

Zvýšené riziko problémov

Relatívna vlhkosť vzduchu v obytných miestnostiach by sa mala spravidla pohybovať približne medzi 40 a 60 percentami. V chladnom období môže byť na prevenciu kondenzácie vhodná aj nižšia hodnota v rámci tohto rozmedzia.

Praktickým pomocníkom je jednoduchý digitálny vlhkomer. Umožňuje sledovať, ako sa vlhkosť mení počas dňa, po sprchovaní, varení alebo vetraní.

Kedy už treba problém riešiť s odborníkom?

Ak sa na stenách opakovane objavuje pleseň, omietka vlhne alebo sa tvoria mokré mapy, nestačí problém iba prekryť náterom.

Najskôr je potrebné identifikovať príčinu. Pri podozrení na stavebnú poruchu môže pomôcť odborná diagnostika vrátane merania vlhkosti konštrukcií alebo termografického vyšetrenia.

Plesne zároveň môžu negatívne ovplyvňovať kvalitu vnútorného prostredia a predstavovať zdravotné riziko, najmä pre citlivé osoby.

Malé zmeny môžu priniesť veľký rozdiel

Nadmerná vlhkosť nemusí automaticky znamenať, že byt potrebuje nákladnú rekonštrukciu. Niekedy stačí upraviť spôsob vetrania, zabezpečiť lepšiu cirkuláciu vzduchu alebo zmeniť miesto sušenia bielizne.

Ak sa však problém vracia aj po týchto opatreniach, je dôležité hľadať jeho skutočnú príčinu. Dlhodobé ignorovanie vlhkosti totiž môže viesť k poškodeniu zariadenia, omietok aj stavebných konštrukcií.

Zdravé bývanie sa začína aj správnou mikroklímou. Pravidelné sledovanie vlhkosti je jednoduchý spôsob, ako predchádzať problémom skôr, než sa stanú viditeľnými.

Odborné podklady: US EPA – Mold and Moisture; WHO – Guidelines for Indoor Air Quality: Dampness and Mould. Ilustračný obrázok: AI