Nechali ste si namontovať nové plastové okná a začali sa vám po čase tvoriť na stenách plesne? Nenadávajte hneď na okná, možno si za ne môžete sami. Na starých drevených oknách totiž väčšinou boli nejaké tie škáry a medzery, ktorými vám síce unikalo teplo, ale tiež sa vďaka nim aspoň trochu menil vzduch v miestnostiach. So snahou čo najviac ušetriť na energiách však výrobcovia vyrábajú okná, ktoré dokonale tesnia, takže cez ne žiadny vzduch neprejde, v byte zostáva všetka vlhkosť a zvyšuje sa tak potreba pravidelne vetrať. Chybou je tiež znižovanie teploty na kúrení, prípadne jeho úplné vypnutie. V chladnejšej miestnosti sa totiž vlhkosť zráža viac.
Chybu u výrobcu okien alebo montážnej firmy hľadajte až v prípade, kedy voda nekondenzuje na skle, ale v priestore medzi sklami. Na vine môže byť prasklina na skle alebo netesnosti rámčeka a spojenie skiel. V prípade, že sú okná zle namontované, môžu v ostení vznikať tepelné mosty, a potom na chladných miestach dochádza ku kondenzácii vlhkosti. K vzniku plesní môžu prispieť aj okná s nedostatočnými tepelnoizolačnými parametrami, pri ktorých dochádza ku kondenzácii vlhkosti, a to najčastejšie na ich okraji.
Ako správne vetrať?
Vďaka novým oknám s vysokou tesnosťou je vzduchová výmena medzi vonkajším a vnútorným prostredím takmer nulová. V nedostatočne vykurovaných alebo málo vetraných miestnostiach, prípadne aj v suchých miestnostiach pri silných mrazoch, potom vlhkosť kondenzuje na chladnejších plochách, teda aj oknách, a steká na parapety a steny. Skondenzovaná vlhkosť často vedie k plesniam, vlhnutiu stien aj puklinám vplyvom mrazu. Aby sa vlhkosť na oknách nezrážala, je potrebné pravidelne vetrať.
Vlhkosť v byte by sa mala pohybovať medzi 40 – 60 %. Teplota v miestnosti by potom na jeseň a v zime mala byť aspoň 21 °C.
Nevetrajte pomocou mikroventilácie ani ventilácie. Otvorením okien na ventiláciu totiž trvá výmena vzduchu dlho, čo vedie aj k zvýšeným nákladom na vykurovanie. Môžete ju však využívať v lete. V zime je ideálne raz za čas otvoriť všetky okná dokorán na 7 až 10 minút. Vonkajšie sklo by malo byť za túto dobu úplne odrosené. Zhruba za takú dobu sa tiež vymení všetok vzduch v miestnosti. Po túto dobu si navyše dokáže nábatok aj steny udržať rovnakú teplotu, takže tepelné straty nie sú vysoké. Ak môžete, tak po dobu vetrania vypnite kúrenie.
Pomôžu aj ventilátory a vetracie klapky
V miestnostiach s vysokou vlhkosťou vzduchu, teda predovšetkým v kúpeľni a v kuchyni, je najlepšie mať nainštalované ventilátory, prípadne kvalitný odsávač pár. Okrem toho si môžete zaobstarať vetracie klapky, ktoré zaisťujú kontrolovaný prísun čerstvého vzduchu do miestnosti, a to bez prievanu. Navyše neovplyvňujú tepelno-izolačné vlastnosti okien a zabezpečia neustále bezpečné vetranie zatvorených okien. Prietok vzduchu môžete regulovať buď mechanicky, prípadne riadiť klapky výmeny vzduchu samoregulačne.
PRAVDA, ALEBO MÝTUS? Za plesne v byte väčšinou nové okná nemôžu. Pretože dokonale tesnia, je potreba znižovať vlhkosť v byte pravidelným vetraním.
Klapky zabezpečia zníženie vzdušnej vlhkosti v interiéri, pomôžu znížiť náklady na vykurovanie, ochránia vás proti plesniam a zaistia prívod spaľovacieho vzduchu pre plynové spotrebiče a spotrebiče na tuhé palivá. Tým vás čiastočne chránia proti otrave oxidom uhoľnatým. Dajú sa namontovať prakticky na akýkoľvek profilový systém plastových okien, pri drevených a drevohliníkových oknách je lepšie ich nainštalovať už pri ich výrobe. Aj dodatočná montáž je však možná.
